LITERÁRNA MODERNA
- spoločenská situácia:
19. storočie => veda sa začala vyvíjať veľmi rýchlo. Do popredia sa dostáva modernizácia. K moci sa dostávajú mešťania – uprednostňujú vedu a zatracujú umenie. Ľudia sú pesimistický a boja sa o svoju budúcnosť.
- charakter literatúry:
- vzniká literárna moderna
- spisovatelia a umelci sa cítili nepochopený, zbytočný, ukrivdený
- vytvárajú postavu SAMOTÁRA. Vo svojom vnútri veľmi trpí, ale jeho najvyššou hodnotou je osobná hodnota.
Literatúra je namierená proti morálke mešťanov a proti zákonom, pravidlám, ktorým sa spoločnosť riadi. Vo Francúzsku vzniká PARNACIZMUS – umelecké dielo, ktoré odmieta spätosť umenia so spoločnosťou a inšpiráciou. Hľadajú ho v antike.
Koncom 19. storočia vzniká vo Francúzsku SYMBOLIZMUS – zakladateľom je Paul Verlaine – definoval heslo symbolizmu – hudba.
Báseň mala byť hudobná, rytmická. Symbolizmus bol racionálny – citový.
Do popredia sa dostáva INDIVIDUALIZMUS. Hlavný hrdina je individualista, skeptik (pochybuje).
Ich jazyk je bohatý na básnické prostriedky (metafory, personifikácia, prirovnania ...).
Symbolisti bojovali proti spisovateľom, utekali od nich. Problémy ich stále prenasledovali.
Začali spoločnosť vnímať ako prekliatie a nazývajú sa PREKLIATÝ BÁSNICI. Toto obdobie nazývajú DEKADENCIA – úpadok všetkých pozitívnych hodnôt a taliansky predstavitelia dekadencie nerešpektovali zákony konvenkcie – pili, drogovali, objednávali si ľahké ženy, vyhľadávali bohémsky spôsob života. Do popredia sa dostávajú TABULIZOVANÉ TÉMY – satanizmus, apokalypsa.
(Paul Verlaine, Jean Arthur Rimbande, Charles Bandelaire, Alan Edgair Poe)
Jean Arthur Rimbande
- miloval prírodu a voľnosť, a na druhej strane opovrhoval náboženstvom a kritizoval cirkev, chcel aby v jeho básňach boli zvuky, farby vône, a preto sa stal predstaviteľom SENZUALIZMU.
- napísal básne:
1.) POCIT
- opisuje svoje vlastné pocity, ktoré v ňom vyvoláva príroda, vyjadruje túžbu po slobode voľnosti a kočovníckom spôsobe života a prírodu prirovnáva k žene, lebo obe v ňom vyvolávajú pocit šťastia a pohody
2.) V ZELENEJ KRČMIČKE
- opisuje opäť svoj tulácky život, ktorý ukončil v zelenej krčme
- krčma opája všetky jeho zmysli (a to: zrak - prsnatá koketná dievčina a vzorkovaná tapeta, chuť - šunka, chlieb, maslo, pivo; čuch - cesnak, údené mäso)
- do popredia vystupuje aj motív vyzývavej dievčiny, ale nie je to žena počestná, čistá, skromná, ale skôr ľahká, koketná, predajná
3.) MOJA BOHÉMA
- opäť opisuje svoj tulácky život, má deravé šaty, ale k životu nepotrebuje peniaze, majetok, ale najväčšou hodnotou preňho zostáva sloboda, voľnosť a byt v prírode
Paul Verlaine
- zakladateľ SYMBOLIZMU
- žil bohémskym životom
- túlal sa spolu s Rimbom, ale pri jednej hádke ho Rimbo (milenec) nešťastne postrelil a takmer umrel
- Verlaine bol veľmi impulzívny a vždy bol jednou nohou vo väzení a druhou v blázinci
- Vo svojej tvorbe zachytáva človeka, ktorého ovládajú pudy a vášne.
- napísal básne:
1.) TÚŽBA
- autor tu porovnáva dva svety, a to svet pozemský a svet nadpozemský
- pozemský svet prirovnáva autor k smutnému údoliu, kde vždy vládne jeseň (symbol smútku, staroby)
- básnik preto chce utiecť z tohto sveta do sveta nadpozemského, ktorý je čistý, neskazený a vládne v ňom jar (symbol: čisté, nepoškodené)
2.) JAK DIEŤA, KTORÉ OSIRIE
- autor opisuje svoje pocity, keď vkročil do veľkomesta, cítil sa opustený, osamelý, nepochopený, odstrkovaný, lebo z neho vyžarovala čistota a dobrota
- po čase však podľahol morálke veľkomesta, túžil sa prispôsobiť, ale u žien nemal úspech, a preto chcel zomrieť, ale ani smrť oňho nestála, a tak sa báseň končí veľmi pesimisticky, pretože básnik nevie, čo ho ešte čaká (jeho budúcnosť ostáva nejasná)
CHARLES BANDELAIRE
- vták sa stáva symbolom voľnosti a slobody, pokiaľ lieta vo výšinách, ďaleko od ľudí, je naozaj šťastný a slobodný, ale ako náhle sa priblíži k ľuďom, spútajú ho – prichádza o slobodu.
- básnik sa cíti vo svojom vnútri voľný, nespútaný, slobodný, ale spisovateľské pravidlá ho obmedzujú, a tak stráca svoju slobodu.
báseň Človek a more
- autor tu porovnáva človeka a more, obaja sú od prírody voľný, nespútaný a slobodný
- ľudská duša je ako morská hladina, vie byť pokojná aj rozbúrená
- morskú hĺbku autor prirovnáva k ľudskému vnútru, lebo tak, ako hĺbka mora je tajomná a neprebádaná, tak aj človek nevyspytateľný tvor a nikdy ho nespoznáme
- na jednej strane sú veľkými priateľmi a na druhej súpermi.
básnická zbierka – Kvety zla
- namierená proti morálke mešťanov, vyvolal veľkú diskusiu, až napokon bol básnik za blázna. Niektoré básne boli zakázané.
PREDVOJNOVÉ UMELECKÉ AVANTGARDY
AVANTGARDA:
- pochádza z francúzskeho slova a znamená predvoj
- základom avantgardy je rozpol umelcov so spoločnosťou a jej hodnotami
1. KUBIZMUS
- vznikla z latinského slova cubus (kocka)
- umelecký smer, ktorý vznikol v maliarstve, zakladateľom bol Pablo Picaso a cieľom bolo odkrývať krásu a zaujímavosť bežných vecí, ktoré nás obklopujú
- Kubisti zobrazujú predmety podľa geometrických tvarov
- v poézií sa prejavuje tým, že autori miešajú rôzne motívy, ktoré spolu nesúvisia a verše sú nelogické
- v kubizme majú básne podobu kaligramu (rôzne tvary)
- kubisti odmietajú celú tradičnú poéziu
2. KUBOFUTURIZMUS
- vznikol spojením Kubizmu a Futurizmu a snažil sa bezprostredne zobrazovať svoje zážitky a spomienky, veľmi často tvoria texty
- prvky: epické – v básni je zakomponovaný krátky dej
lyrické – sú úvahové
- predstaviteľ : G. Appolinaire – napísal zbierku Alkoholy a báseň Pásmo
3. FUTURIZMUS
- názov pochádza z latinského slova futurus (budúci)
- vznikol na začiatku 20. storočia
- zakladateľ : Filipo Tomaso Marinety
- umenie musí držať krok z vedecko – technickým krokom
- v 20. rokoch sa charakter zmenil a Futurizmus sa priklonil k fašizmu
- HLAVNÉ ZNAKY: 1.) Futurizmus ospevuje nebezpečenstvo, energiu a obavu
2.) hlavným prvkom ich poézie je vzbura
3.) futuristi velebia agresivitu, násilie, ospevujú muža
4.) ospevujú nové vedecké obavy
5.) oslavujú vojnu, ktorú chápu ako jedinú očistu sveta
4. DADIZMUS
- názov pochádza z fran. slova dada (hračka, koníček)
- vznikol okolo roku 1 916 – 1 923 v Zuricku
- vyjadrovali odpor voči vojne, tvorili absurdne slová a texty, ktoré sú založené na princípe hry a náhody
- zakladateľ : Tristan Tzara
5. IMANIGIZMUS
- názov pochádza z anglického slova – obraz
- vznikol v rokoch 1 912 - 1 917
- využíva voľný verš, veľmi často nepoužívajú interpunkcie
6. KONŠTRUKTIVIZMUS
- pochádza z lat. slova constructio (zostrojenie, zostavenie)
- kladie dôraz na racionálne a konštrukčné umelecké dielo
